Farebný muž, sám v kostole, je ohromený pohľadom na masívneho čierneho vtáka. Nedokáže odolať nutkaniu uctievať ho a s úctou ho hladkať. Jeho ruka sa pohybuje hore a dole a vychutnáva si každý okamih s týmto veľkým čiernym kohútom.
Vo svätyni kostola farebný muž odhaľuje kolosálny ebenový driek, pomník svojmu mužstvu. Oltár sa stáva jeho pódiom, kazateľnica jeho podstavcom. Nekáže tu kázne, ale uctievanie jeho impozantného údu. Jeho ruky skúsene hladkajú obvod, pery dráždia hlavu, vytvárajú omamný rytmus, ktorý sa ozýva prázdnymi lavicami. Jeho sólový výkon je svedectvom jeho oddanosti, poctou moci a príťažlivosti jeho pôsobivého obdarenia. Každý pohyb je hymnom, každý vzdych modlitbou, každý ston chválou. Pohľad na jeho ruku pohybujúcu sa hore a dole po dĺžke mohutného drieku je podívanou, pri ktorej by sa červenali aj tí najposvätnejší muži. Toto nie je len muž, ktorý si robí radosť, ale oslava krásy a sily svojho čierneho vtáka, kázanie v jazyku telesnej túžby.